Ješiva, židovská škola vyššieho vzdelávania, bola zameraná najmä na štúdium Talmudu a náboženského práva (halacha). Predstaveným ješivy (roš ješiva) bol obvykle hlavný rabín, v niektorých prípadoch viedli ješivy miestni rabíni, ale aj súkromní učenci. O chod školy a študentov sa väčšinou starala židovská obec, prípadne obecné alebo študijné nadácie či dobročinné spolky. Absolventi ješivy potom pôsobili ako rabíni v židovských komunitách. Počiatky bratislavskej ješivy siahajú do konca 17. storočia, ale prvé hodnoverné správy pochádzajú až z 20. rokov 18. storočia, keď ju viedol hlavný rabín Moše Lemberger. Po jeho smrti (1758) ju zveľadili jeho nástupcovia v úrade, rabín Akiva Eger, Meir Barby a Mešulam Eger. K najväčšiemu rozmachu ju priviedol až rabín Moše Schreiber (Chatam Sofer), ktorý reorganizoval vedenie ješivy od základov, zaviedol pevný poriadok v študijnom rozvrhu, rozvinul systém sociálnej a finančnej podpory ješivy a jej študentov (internát, menza) a podieľal sa na vzniku študijných a podporných spolkov pre ďalší rozvoj tejto inštitúcie. Bratislavská ješiva mala niekoľko študijných sekcií (ješiva gedola, ješiva ketana, kolel) pre rôzne úrovne štúdia. V ďalších rokoch pokračovali v jej vedení synovia Chatama Sofera a ich potomkovia nepretržite až do roku 1938. Vyučovanie v ješive v skutočnosti prebiehalo v obmedzenom režime až do roku 1940. O desať rokov neskôr bola bratislavská ješiva obnovená v Izraeli, kde sídli dodnes v jeruzalemskej štvrti Kirjat Moše. Jedným zo študijných spolkov bratislavskej ješivy bol aj debatný krúžok študentov Ateret bachurim, fotografia v expozícii pochádza z roku 1899/1900. [DP]
fotografia, 1899/1900
výška: 25 cm, šírka: 34 cm
ŽM-D 1618 A-35
