Kaporet je samostatná vrchná časť opony na svätostánok (aron hakodeš). V hebrejčine slovo kaporet odkazuje na zlaté veko archy zmluvy nazývané zľutovnica, na ktorom spočívali dvaja cherubíni, bytosti s ľudskou tvárou, levím telom a krídlami. Hebrejský nápis na vystavenom kaporete je citátom z Knihy Exodus: „Cherubíni nech majú rozpäté krídla a nech svojimi krídlami zakrývajú vrchnák (archy)“ (Ex 25,20). Priamo tak odkazuje na pôvod názvu tejto synagogálnej textílie, ktorej najstaršie príklady pochádzajú zo 17. storočia. Okrem textu je kaporet bohato zdobený reliéfnou výšivkou, zlatou niťou je vyšitá dvojica orlov. Symbolický význam orlov v judaizme je možné vnímať aj prostredníctvom výroku z Pirkei Avot 5,23: „Buď odvážny ako leopard, ľahký ako orol, rýchly ako jeleň a silný ako lev v napĺňaní vôle Tvojho otca v nebesiach.“ Kaporet s rovnakým vyobrazením a textom sa nachádza v zbierke Židovskej náboženskej obce Žilina. Obidva kaporety pochádzajú z 2. polovice 19. storočia z oblasti západného Slovenska alebo Moravy. Rovnako ako kaporet aj parochet prenášajú súčasníka do biblických čias. Pôvodným centrom náboženského života Izraelitov počas putovania po púšti bol svätostánok, ktorý pozostával z dvoch miestností: z väčšej svätyne (heichal) a menšej veľsvätyne (kodeš hakodašim). Oddeľoval ich parochet s vyobrazením cherubínov. Funkciu svätostánku prevzal Prvý a neskôr Druhý jeruzalemský chrám. Po zničení Druhého chrámu Rimanmi v roku 70 o.l. sa judaizmus transformoval z náboženstva s centralizovaným chrámovým kultom, a tak sa život židovských komunít začal rozvíjať prevažne mimo zasľúbenej zeme. Jeho centrami sa stali vtedy už existujúce synagógy a ústredným prvkom liturgie sa stalo čítanie z Tóry. [JŠ]
západné Slovensko / Morava, posledná štvrtina 19. storočia
zamat, zlatá kovová niť
výška: 34 cm, šírka: 161 cm
ŽM-D 984 XIII-62
