Vzdelávanie malo v židovskej tradícii vždy popredné miesto a bolo témou neustálych diskusií medzi rabínmi a laickým vedením komunít. V čase židovského osvietenstva (Haskala) a spoločenskej modernizácie stáli proti sebe dva školské modely – tradičné ješivy a moderné školy, ktoré vznikali pod vplyvom osvietenstva. Študijný program v židovských základných školách (Primärschulen) sa riadil myšlienkami židovského osvietenstva a predpismi Ratio Educationis (organizačný poriadok, dokument pre uhorské školy z roku 1777), čo znamená, že obsahoval čítanie a písanie v nemeckom i latinskom jazyku, matematiku, geografiu a iné svetské predmety. Pokrokoví členovia bratislavskej komunity založili židovskú základnú školu v roku 1820. Túto školu navštívil cisár Ferdinand V. 2. novembra 1830. Sprevádzali ho Alexander Rudnay, ostrihomský arcibiskup, ale aj členovia kráľovskej rodiny. Návšteva mala nesmierny význam pre bratislavskú židovskú komunitu. Učiteľ Ignác Weissenberg zachytil túto delegáciu prostredníctvom kresby. Jej litografická verzia sa stala nástrojom propagácie moderných židovských myšlienok. Idealistické stvárnenie modernej židovskej školy zobrazuje dobre oblečených židovských chlapcov bez tradičných pokrývok hlavy. Vo vedľajšej miestnosti sú žiačky, čo bolo na tie časy prevratné, keďže vzdelávanie dievčat nebolo bežné. Učebňa je veľká a svetlá, zdobia ju portréty cisára ako prejav lojality židovskej komunity k panovníkovi. [ZT]
Bratislava, 1830, litografia podľa kresby Ignáca Weissenberga
výška: 38,5 cm, šírka: 46 cm
zapožičal Maďarský židovský archív, Budapešť
