Pamätná tabuľa padlým vojakom z neologickej komunity, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne
Bratislava, dvadsiate roky dvadsiateho storočia

Táto skromná pamätná tabuľa s vlasteneckým veršom z hymnickej piesne Szózat, ktorú napísal maďarský básnik Mihály Vörösmarty v roku 1836, pochádza z bratislavskej neologickej synagógy. Pod veršom je zlatými písmenami napísaný zoznam miestnych židovských vojakov, ktorí padli v prvej svetovej vojne. Tabuľa patrí medzi predmety, ktoré majú svoj pôvod v bolestnej dileme pripomínania si padlých. Židovskí synovia a manželia zo Slovenska bojovali a zomierali za rakúsko-uhorskú monarchiu ako uhorskí židia. Avšak štát, v ktorom ich komunita po roku 1918 žila, vznikol vďaka kolapsu monarchie a jeho existencia závisela od zabezpečenia jeho hraníc proti revizionistickým snahám medzivojnovej maďarskej vlády. Keď budapeštianska židovská komunita iniciovala projekt vytvorenia centrálneho pamätníka padlým židovským vojakom z celého územia bývalého Uhorska v Synagóge hrdinov (Hősök Temploma), československé úrady pozorne sledovali možnú účasť slovenských židov, pretože projekt presahujúci trianonské hranice Maďarska vnímali s nevôľou. Keď sa budapeštianski židia pokúsili zapojiť do projektu neologické židovské komunity na Slovensku, tieto sa stiahli. Namiesto účasti na projekte pamätníka v Budapešti, rozhodli sa slovenskí židia pripomenúť si svojich padlých lokálne, vo svojich mestách, synagógach a cintorínoch. Prostredníctvom pamätných tabúľ, podobných tejto, si židia na Slovensku mohli uctiť pamiatku obetí vojny bez toho, aby sa vystavili politickej stigmatizácii. [RKP]

liatina
výška: 80 cm, šírka: 25,5 cm
ŽM-D 1291 D-19