Slobodné kráľovské mestá mali právo zamedziť vstupu židov do cechov, a preto boli židovskí remeselníci v tomto období zriedkavosťou. V 18. a 19. storočí existovali v Uhorsku len dve mestá, v ktorých židia mohli pracovať so striebrom, v Óbude a bratislavskom Podhradí. V týchto komunitách židovskí majstri vyrábali rituálne predmety, čo nebolo v strednej Európe bežné, lebo tieto predmety pre synagógy a domácnosti zhotovovali kresťanskí remeselníci. Príslušníci rodiny Beckerovcov z Podhradia boli vynikajúci remeselníci. Okrem strieborných predmetov na každodenné použitie vyrábali aj predmety na skrášlenie zvitku Tóry. Najstarším typom ozdôb na Tóru sú nástavce (rimonim), ktoré zdobia drevené navíjacie tyče Tóry, a ich tvar granátového jablka odkazuje na staroveký symbol bohatstva a plodnosti, dokonca na samotnú Tóru. Existuje minimálne 14 párov nástavcov na Tóru, ktoré vytvoril Fredericus Becker st. (pôsobil približne v rokoch 1800 – 1826). Z nich tri sú v zbierke Židovského komunitného múzea v Bratislave. Pre vrchnú časť Beckerových rimonim je charakteristický výrazne perforovaný okrúhly tvar. Perforáciou vytvorený florálny motív je doplnený pásom arkád. Driek nástavcov býva rytmicky pásovite členený v strednej časti s profilovanými prstencami. Rimonim sú vytvorené v obľúbenom štýle biedermeier, ktorý spájal židovskú komunitu so súdobým prostredím. Odkazuje na spoločenské postavenie, ktoré si židia želali dosiahnuť. [ZT]
Fredericus Becker st., Bratislava, 1816, striebro
výška: 22,5 cm, priemer: 8 cm
ŽM-D 1465 I-36 a ŽM-D 1466 I-37
