Takéto tričko nosia účastníci medzinárodného mládežníckeho židovského tábora v Sarvaši (Szarvas). Od roku 1990 sa tam stretávajú deti vo veku od šesť do osemnásť rokov z najrôznejších krajín, okrem Slovenska, Česka a Maďarska aj z krajín bývalej Juhoslávie či Ruska, z Ukrajiny, USA, Izraela, ale aj z exotických zemí ako je India a Turecko. Rovnaké tričko majú dnes tisíce detí v najrôznejších kútoch sveta, je plné podpisov od táborových kamarátov a vedúcich, ich telefónnych čísel či adries, vyzdobené je vlastnoručne namaľovanými Dávidovými hviezdami či srdiečkami od táborovej lásky. Na toto tričko, ktoré deti dostanú na konci pobytu, netrpezlivo čakajú celé dva týždne. Nosia ho nepretržite – na začiatku „campu“ chodia v tričkách z predošlých rokov, na konci ho vymenia za aktuálne. Ani po príchode domov ho neodložia do skrine, spávajú v ňom alebo si ho obliekajú na spoločné stretnutia. Jeden z účastníkov tábora spomína: „Sarvaš pre nás, generáciu detí narodených v osemdesiatych rokoch, znamená miesto, kde sme sa mohli učiť o judaizme, miesto, kde sme boli žiakmi aj učiteľmi zároveň, miesto, kde sme mohli nahlas povedať, kým sme a nemuseli sa báť výsmešných prezývok, miesto, kde sme sa stali dospelými, miesto, ktoré určilo našu identitu. Pre tých, ktorí doma neoslavovali židovské sviatky a tradície, to bolo jediné miesto kontaktu so židovstvom. Toto tričko je pre nás jedným zo symbolov našej identity, nášho židovstva.“ [ZK]
